{"id":680312,"date":"2023-12-05T14:44:13","date_gmt":"2023-12-05T13:44:13","guid":{"rendered":"https:\/\/rothschenk.de\/epizoda-38-ako-funguje-protismykova-podlozka-cast-1-princip-fungovania\/"},"modified":"2025-06-30T17:00:01","modified_gmt":"2025-06-30T15:00:01","slug":"epizoda-38-ako-funguje-protismykova-podlozka-cast-1-princip-fungovania","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/rothschenk.de\/sk\/epizoda-38-ako-funguje-protismykova-podlozka-cast-1-princip-fungovania\/","title":{"rendered":"Epiz\u00f3da 38: Ako funguje proti\u0161mykov\u00e1 podlo\u017eka? – \u010cas\u0165 1: Princ\u00edp fungovania"},"content":{"rendered":"\n

Ka\u017ed\u00fd, kto sa zaober\u00e1 zabezpe\u010den\u00edm n\u00e1kladu, sa niekedy stretne aj s proti\u0161mykov\u00fdmi roho\u017eami<\/a>.<\/p>\n\n

Pre niektor\u00fdch s\u00fa v\u0161eliekom, pre in\u00fdch len n\u00e1kladov\u00fdm faktorom, ktor\u00fd nie je potrebn\u00fd.<\/p>\n\n

Ako funguj\u00fa proti\u0161mykov\u00e9 roho\u017ee a nako\u013eko s\u00fa skuto\u010dne potrebn\u00e9 na zabezpe\u010denie n\u00e1kladu?<\/strong><\/p>\n\n

<\/div>\n\n

Trenie<\/h2>\n\n

Vznik\u00e1 ot\u00e1zka, kde je pravda. Aby som mohol odpoveda\u0165 na t\u00fato ot\u00e1zku, r\u00e1d by som ju trochu roz\u0161\u00edril, aby som vytvoril potrebn\u00e9 porozumenie probl\u00e9mu. <\/p>\n\n

\n
\n

Trenie je fyzik\u00e1lny jav, s ktor\u00fdm sa v\u0161etci neust\u00e1le stret\u00e1vame. \u010casto si to v\u0161ak neuvedomujeme, preto\u017ee \u00fa\u010dinky pozn\u00e1me a pova\u017eujeme ich za norm\u00e1lne. Tento jav si uvedom\u00edme a\u017e vtedy, ke\u010f m\u00e1 negat\u00edvne d\u00f4sledky alebo n\u00e1s bol\u00ed. <\/p>\n<\/div>\n\n\n\n

\n
\"\"\n\t\t\t\n\t\t\t\t\n\t\t\t<\/svg>\n\t\t<\/button><\/figure>\n<\/div>\n<\/div>\n\n

Touto t\u00e9mou sa zaober\u00e1 samostatn\u00e1 veda, tribol\u00f3gia, a u\u017e Leonardo da Vinci robil pokusy. Trenie existuje medzi telesami, povrchmi alebo \u010dasticami a zabra\u0148uje ich vz\u00e1jomn\u00e9mu pohybu. T\u00fdm vznik\u00e1 trecia sila. T\u00e1 p\u00f4sob\u00ed v\u017edy proti smeru pohybu. <\/p>\n\n

<\/div>\n\n
\n
\n
\"\"\n\t\t\t\n\t\t\t\t\n\t\t\t<\/svg>\n\t\t<\/button><\/figure>\n<\/div>\n\n\n\n
\n

Existuj\u00fa r\u00f4zne druhy trenia, najzn\u00e1mej\u0161ie s\u00fa statick\u00e9 trenie<\/strong>, klzn\u00e9 trenie<\/strong> a valiv\u00e9 trenie<\/strong>. K\u013azav\u00e9 trenie zohr\u00e1va hlavn\u00fa \u00falohu pri zabezpe\u010dovan\u00ed za\u0165a\u017eenia. Na prekonanie trecej sily je potrebn\u00e1 pr\u00e1ca. Trecia sila vypl\u00fdva z drsnosti povrchu na sty\u010dn\u00fdch ploch\u00e1ch telies. S\u00fa\u010dinite\u013e trenia \u03bc opisuje vz\u00e1jomn\u00fd pomer t\u00fdchto drsnost\u00ed. <\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n\n

<\/div>\n\n

Ka\u017ed\u00fd, kto niekedy opracov\u00e1val kus dreva br\u00fasnym papierom, vie, o \u010dom hovor\u00edm. S jemn\u00fdm br\u00fasnym papierom sa pracuje \u013eah\u0161ie ako s hrub\u00fdm. Obrus je v\u0161ak tie\u017e odli\u0161n\u00fd. Koeficient trenia \u03bc je pri jemnom br\u00fasnom papieri ni\u017e\u0161\u00ed ako pri hrubom. <\/p>\n\n

<\/div>\n\n

Trenie pri upev\u0148ovan\u00ed n\u00e1kladu<\/h3>\n\n

Teraz je \u010das prejs\u0165 na zabezpe\u010denie n\u00e1kladu. Ke\u010f sa na lo\u017en\u00fa plochu umiestni ak\u00fdko\u013evek n\u00e1klad bez oh\u013eadu na jeho vzh\u013ead, automaticky vznik\u00e1 situ\u00e1cia trenia. Dva povrchy s r\u00f4znou drsnos\u0165ou s\u00fa vo vz\u00e1jomnom kontakte. Ak chcem bremenom pohybova\u0165, mus\u00edm prekona\u0165 treciu silu. <\/p>\n\n

Zr\u00fdchlenia, ku ktor\u00fdm nevyhnutne doch\u00e1dza po\u010das prepravy, tie\u017e ved\u00fa k pohybu n\u00e1kladu, ak je zr\u00fdchlenie v\u00e4\u010d\u0161ie ako koeficient trenia.<\/p>\n\n

<\/div>\n\n

Princ\u00edp fungovania proti\u0161mykov\u00fdch roho\u017e\u00ed<\/h3>\n\n
\n
\n
\"\"\n\t\t\t\n\t\t\t\t\n\t\t\t<\/svg>\n\t\t<\/button><\/figure>\n<\/div>\n\n\n\n
\n

Ak dva povrchy le\u017eia nad sebou, pr\u00edslu\u0161n\u00e1 drsnos\u0165 povrchu sp\u00f4sobuje vz\u00e1jomn\u00e9 prekr\u00fdvanie<\/strong>. To v\u017edy p\u00f4sob\u00ed proti posunovacej sile. <\/p>\n\n\n\n

Norm\u00e1lov\u00e1 sila (FN) p\u00f4sob\u00ed na spodn\u00fd povrch v d\u00f4sledku gravit\u00e1cie. Je to napr\u00edklad hmotnos\u0165 bremena v daN ako za\u0165a\u017euj\u00faca sila. Na premiestnenie bremena mus\u00ed p\u00f4sobi\u0165 sila (Fx). Pomer (FN) k (Fx) ud\u00e1va koeficient trenia \u03bc. Mo\u017eno ho ur\u010di\u0165 sk\u00fa\u0161kou. Ak je zn\u00e1my koeficient trenia \u03bc, mo\u017eno vypo\u010d\u00edta\u0165 treciu silu. <\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n\n

\n
\n

Ak sa pou\u017eij\u00fa proti\u0161mykov\u00e9 roho\u017ee<\/strong>, materi\u00e1l vypln\u00ed medzery medzi vr\u00fabkovan\u00edm a vytvor\u00ed sa miniat\u00farne tvarov\u00e9 prisp\u00f4sobenie.<\/p>\n\n\n\n

Toto miniat\u00farne tvarov\u00e9 prisp\u00f4sobenie zvy\u0161uje silu potrebn\u00fa na posun a, samozrejme, koeficient trenia \u03bc.<\/p>\n\n\n\n

To je princ\u00edp fungovania proti\u0161mykov\u00fdch roho\u017e\u00ed.<\/strong><\/p>\n<\/div>\n\n\n\n

\n
\"\"\n\t\t\t\n\t\t\t\t\n\t\t\t<\/svg>\n\t\t<\/button><\/figure>\n<\/div>\n<\/div>\n\n
<\/div>\n\n
\n
\n
\"\"\n\t\t\t\n\t\t\t\t\n\t\t\t<\/svg>\n\t\t<\/button><\/figure>\n<\/div>\n\n\n\n
\n

Kontaktn\u00e1 plocha <\/strong>medzi dvoma telesami nehr\u00e1 \u00falohu pri v\u00fdpo\u010dte koeficientu trenia \u03bc, ale v praktick\u00fdch aplik\u00e1ci\u00e1ch \u00e1no.<\/p>\n\n\n\n

Na odborn\u00e9 stanovenie koeficientu trenia je k dispoz\u00edcii list VDI-2700 14. Technick\u00fd postup je tu op\u00edsan\u00fd tak, aby boli nameran\u00e9 hodnoty aj reprezentat\u00edvne a spo\u013eahliv\u00e9.Koeficient trenia mo\u017eno stanovi\u0165 aj pomocou sk\u00fa\u0161ok naklonenia pomocou palubn\u00e9ho zariadenia. Hoci to nie je tak\u00e9 presn\u00e9, \u010dasto to sta\u010d\u00ed na zistenie rozsahu ve\u013ekosti, v ktorom sa koeficient trenia nach\u00e1dza. <\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n\n

<\/div>\n\n

Vlastnosti a po\u017eiadavky na proti\u0161mykov\u00e9 roho\u017ee<\/h2>\n\n

VDI-2700 List 15<\/strong> opisuje vlastnosti a po\u017eiadavky na proti\u0161mykov\u00e9 roho\u017ee<\/a>. Z toho jasne vypl\u00fdva, \u017ee nie v\u0161etko, \u010do je vyroben\u00e9 z „gumy“, je vhodn\u00e9 aj ako proti\u0161mykov\u00e1 podlo\u017eka.V\u00e4\u010d\u0161ina granulovan\u00fdch ARM<\/strong> je vyroben\u00e1 zo styr\u00e9n-budadi\u00e9novej gumy (SBR) a pr\u00edrodn\u00e9ho kau\u010duku (NR), ako aj z polyuret\u00e1nu (PUR) ako spojiva. <\/p>\n\n

Deforma\u010dn\u00e9 spr\u00e1vanie sa<\/strong> testuje s paletovou klietkou s hmotnos\u0165ou 1 000 kg po\u010das 24 hod\u00edn. Po odstr\u00e1nen\u00ed za\u0165a\u017eenia by nemala by\u0165 rozpoznate\u013en\u00e1 \u017eiadna trval\u00e1 deform\u00e1cia. Pri praktickom pou\u017eit\u00ed sa mus\u00ed ve\u013ekos\u0165 kontaktnej plochy zvoli\u0165 tak, aby deform\u00e1cia sp\u00f4soben\u00e1 povrchov\u00fdm tlakom nepresiahla 30 % po\u010diato\u010dnej hr\u00fabky. <\/p>\n\n

D\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu zohr\u00e1va aj pevnos\u0165 v \u0165ahu a \u0161myku<\/strong>. Rozdielna drsnos\u0165 povrchu dvoch pl\u00f4ch, medzi ktor\u00fdmi je umiestnen\u00fd ARM, vedie k horizont\u00e1lnym deform\u00e1ci\u00e1m po\u010das zr\u00fdch\u013eovania. Aby to nebolo kritick\u00e9, mus\u00ed by\u0165 pevnos\u0165 v \u0165ahu aspo\u0148 0,6 N\/mm\u00b2. <\/p>\n\n

Pred\u013a\u017eenie pri pretrhnut\u00ed<\/strong> gumen\u00fdch ARM-ov mus\u00ed by\u0165 pri za\u0165a\u017een\u00ed najmenej 60 %. Roztrhnut\u00e9 ARM s\u00fa \u010dasto znakom ni\u017e\u0161ej kvality alebo nevhodn\u00e9ho materi\u00e1lu. <\/p>\n\n

Povrchov\u00fd tlak na<\/strong> ARM s ve\u013ek\u00fdm podielom dut\u00edn m\u00f4\u017ee sp\u00f4sobi\u0165, \u017ee sa materi\u00e1l zm\u00fdli a koeficient trenia v\u00fdrazne klesne. Ak podr\u017e\u00edte ARM proti svetlu a presvit\u00e1 ve\u013ea jasu, je to tie\u017e znakom n\u00edzkej kvality. <\/p>\n\n

Teplotn\u00e1 odolnos\u0165<\/strong> by mala by\u0165 v rozmedz\u00ed od -20 \u00b0C do +100 \u00b0C. Ak sa prev\u00e1dzkov\u00e9 teploty l\u00ed\u0161ia od tejto hodnoty, je potrebn\u00e9 z\u00edska\u0165 \u010fal\u0161ie inform\u00e1cie od v\u00fdrobcu. <\/p>\n\n

\n
\n

ARM m\u00f4\u017eu by\u0165 ozna\u010den\u00e9 ako jednorazov\u00e9 aj opakovane pou\u017eite\u013en\u00e9. Osobitn\u00fa pozornos\u0165 treba venova\u0165 vlastnostiam<\/strong> opakovane pou\u017eite\u013en\u00fdch ARM. Tieto vlastnosti m\u00f4\u017eu by\u0165 <\/p>\n\n\n\n