Často diskutovanou témou v súvislosti so zabezpečením nákladu v kontajneroch je otázka: Majú byť kontajnery zabezpečené smerom nahor? Ako to už býva, dvaja odborníci majú tri názory, ktoré sú podložené dobre podloženými polovičnými znalosťami. Žiaľ, aj táto otázka musí vychádzať z fyziky, ktorá nie je pre každého šálkou kávy.
Kódex ČTÚ situáciu nijako neuľahčuje, pretože ignoruje otázku a neposkytuje konkrétnu odpoveď. Vzniknuté zrýchlenia sú presne definované, čo je výhodou pre ďalšie úvahy.
V prvom rade si musíte uvedomiť, aký je zásadný rozdiel medzi nákladným autom a loďou. Kamión sa pohybuje po prefabrikovaných cestách, ktoré môžu byť viac či menej kvalitné, ale z cesty nevybočí, napríklad preto, že sa cesta otáča okolo svojej pozdĺžnej osi. Skutočnosť, že to tak môže byť za určitých okolností, si môžete pozrieť na tomto videu:
You are currently viewing a placeholder content from Default. To access the actual content, click the button below. Please note that doing so will share data with third-party providers.
More InformationTo však nie je bežný prípad. Na druhej strane loď sa plaví po pohyblivej ploche a musí neustále udržiavať rovnováhu svojho ťažiska.
Plávajúca loď je voľne pohyblivé teleso so 6 stupňami voľnosti. Môže sa pohybovať okolo a pozdĺž troch osí súčasne.
Loď pláva, pretože vztlaková sila vytlačenej vody je rovnako veľká ako gravitačná sila lode.
Údaje v príklade sú fiktívne. Pri pohybe mora sa mení tvar vytlačenej vody a poloha vztlakového centra. To tlačí na ťažisko lode.
Pákový efekt spôsobí, že sa opäť narovná. To sa deje neustále a vytvára to zrýchlenia, ktoré ovplyvňujú zaťaženie.
Čitatelia, ktorí majú mimoriadny záujem, sa môžu spýtať pána Googla pod kľúčovým slovom „metacentre“.
Zrýchlenia v tejto tabuľke sú uvedené v kóde CTU:
Smery sa posudzujú oddelene, hoci v skutočnosti to tak nie je. Zrýchlenia pôsobia vo všetkých smeroch súčasne. Používateľ musí teraz urobiť vlastný úsudok.
Významným rozdielom medzi výpočtom zaistenia nákladných vozidiel a kontajnerov je predpokladané vertikálne zrýchlenie, ktoré ovplyvňuje treciu silu medzi nákladom a nosičom nákladu.
Kapitola 2.2.2 predpisu CTU obsahuje nasledujúci vzorec na výpočet trecej sily:
Predpokladajme, že hmotnosť bremena je 1 t = 1 000 kg, koeficient trenia je µ = 0,3 a zrýchlenie zaokrúhlime na 10 m/s2. Pre nákladné vozidlo zvyčajne predpokladáme Cz=1g a pre kontajner najmenšiu špecifikáciu s Cz=0,2g
Pre nákladné vozidlo by sa použil nasledujúci výpočet:
FR=µ x Cz x m x g
FR= 0,3 x 1,0 x 1t x 10m/s2FR= 3kN = 300daN
Výsledkom je nasledujúci výpočet pre loď:
FR=µ x Cz x m x g
FR= 0,3 x 0,2 x 1t x 10m/s2FR= 0,6kN = 60daN
Z toho jasne vyplýva, že účinnosť zabezpečovacích metód založených na vysokom trení sa výrazne znižuje.
Teraz sa dostávame k jadru problému. Keď sa loď nakláňa, vertikálne zrýchlenie sa zníži na 0,2 g a zároveň sa zrýchlenie zníži na 0,8 g, keď sa loď nakláňa.
Tieto grafy slúžia na ilustráciu problému.
Súčet malých medzier vytvára veľkú medzeru na jednej strane nádoby. Pri ďalšom valivom pohybe sa celý náklad posunie do veľkej medzery. Teraz musí prejsť väčšiu vzdialenosť, aby sa zrýchlil a absorboval energiu, ktorá potom silno pôsobí na stenu kontajnera.
Okrem toho existuje tzv. uhlové zrýchlenie. Zrýchlenie v kontajneri závisí aj od vzdialenosti medzi jeho polohou uloženia a osou valenia.
Čím ďalej od neho, tým väčšia vzdialenosť za rovnaký čas, tým väčšie zrýchlenie.
Odosielateľ spravidla nemá žiadny vplyv na polohu uloženia.
Ak bol náklad pozitívne uložený a všetky medzery boli vyplnené/vykompenzované, nie je priestor na pohyb nákladu, ani keď sa zníži trenie.
Na zachovanie trecej sily nie je potrebné hornú časť upevňovať.
Ak sa medzery nedajú vyrovnať a nedá sa dosiahnuť tesné uloženie, musí sa zabezpečiť, aby sa neznížilo trenie. V takom prípade sa musia použiť metódy zaistenia, ako je priame upevnenie, viazacie upevnenie alebo vyplnenie medzier medzi stropom kontajnera a nákladom.
Náklad pozostávajúci z voľne uložených hlavní nie je možné uložiť s tesným uložením. Zabezpečenie v hornej časti by tu malo zmysel, aby sa zabránilo pohybu nákladu.
Pri montáži zabezpečovacieho zariadenia o strop kontajnera treba brať do úvahy, že je vhodné len v obmedzenom rozsahu vzhľadom na jeho nízku stabilitu. Kódex CTU stanovuje maximálne zaťaženie 300 kg na ploche 60×30 cm. To zodpovedá tlaku 0,16 kg/cm2.
A výplňový vak môže spôsobiť vydutie stropu a jeho prípadnú trvalú deformáciu aj pri nízkom vnútornom tlaku. To môže viesť k tomu, že strop sa bude musieť opraviť a účet dostane posledný používateľ.
V závislosti od rozsahu zakrivenia je však tiež možné, že kontajner uložený nad ním zatlačí zakrivenie svojou vlastnou váhou a prenesie silu na tovar cez výplňový vak a poškodí ho.
Pri používaní dunážnych vriec proti stropu kontajnera je preto potrebné dbať na opatrnosť.
Lepšou metódou je jednoznačne tvarové zabezpečenie uložením nákladu bez medzier alebo s vyrovnaním medzier.
Váš, Sigurd Ehringer
<< Predchádzajúci príspevok
Epizóda 46: Rozdelenie hmotnosti podľa kódu ČVUT 5% alebo 10% alebo 60/40?
K ďalšiemu príspevku >>
Sigurd Ehringer
✔ VDI-zertifizierter Ausbilder für Ladungssicherung ✔ Fachbuch-Autor ✔ 8 Jahre Projektmanager ✔ 12 Jahre bei der Bundeswehr (Kompaniechef) ✔ 20 Jahre Vertriebserfahrung ✔ seit 1996 Berater/Ausbilder in der Logistik ✔ 44 Jahre Ausbilder/Trainer in verschiedenen Bereichen —> In einer Reihe von Fachbeiträgen aus der Praxis, zu Themen rund um den Container und LKW, erhalten Sie Profiwissen aus erster Hand. Wie sichert man Ladung korrekt und was sind die Grundlagen der Ladungssicherung? Erarbeitet und vorgestellt werden sie von Sigurd Ehringer, Inhaber von SE-LogCon.