Epizóda 50: Kto je zodpovedný za nakladanie v podnikoch?

Na seminároch, podujatiach alebo stretnutiach vo firmách sa o jednej otázke diskutuje rovnako často ako kontroverzne, hoci pravidlá sú pomerne jednoduché.

„A čo zodpovednosť?“

Často sa mi zdá, že dôvodom je to, že niektorí ľudia si nechcú priznať nepríjemné pravdy/skutočnosti alebo ich odsúvajú.

To je však možné len do určitého bodu. V oblasti zaistenia nákladu nie je latka nastavená na 60 eur a bod vo Flensburgu, ale na trestný čin ublíženia na zdraví z nedbanlivosti alebo, čo je ešte horšie, zabitia z nedbanlivosti. Tieto trestné činy môžu vzniknúť v dôsledku nedostatočného alebo nevhodného školenia zamestnancov, nevhodnej organizačnej štruktúry, neexistujúcich procesných pokynov a/alebo nevykonávania kontrol.

Jedným z hlavných rozdielov je, že priestupok už neoznamuje ústredný úrad pre pokuty, ale prokurátor. Ten pátra po zodpovednej osobe a vypočúva všetky zúčastnené osoby, kým ju nenájde. V pomerne veľkom počte spoločností zostáva len konateľ, pretože správne neuplatnil § 130 OWiG „Porušenie povinnosti dohľadu v spoločnostiach a podnikoch“.

V nasledujúcom článku by som rád predstavil niekoľko aspektov a súvislostí v nádeji, že každá úroveň riadenia pochopí, ktoré povinnosti je potrebné splniť, aby sa konalo v súlade so zákonom.

V prvom rade je dôležité vedieť, že pri zabezpečovaní nákladu zohrávajú úlohu dve oblasti práva, ktoré sa často zamieňajú a zamieňajú. A to obchodné právo (HGB alebo CMR) a verejné právo (StVO). To môže mať fatálne následky. Najzreteľnejšie to možno ilustrovať na obchodnej zmluve „ex works“, t. j. na klasickej inkasnej situácii.

Distribútor uzavrie so zákazníkom kúpnu zmluvu na základe obchodného práva a dohodne sa, že zákazník si tovar vyzdvihne sám alebo zabezpečí jeho vyzdvihnutie. K prechodu rizika na zákazníka dochádza sprístupnením tovaru a podpísaním dodacích dokladov, na ktorých je uvedené napríklad „Tovar riadne prevzatý“. To znamená, že dodávateľ už nemá žiadne záväzky, pretože kúpna zmluva bola uzavretá. Mnohí ľudia si teraz myslia, že si môžu sadnúť a odpočívať.

Je toho však viac.

Na začiatku prepravy sa tovar umiestni na dopravný prostriedok alebo do neho. V tomto príklade je to úloha vodiča. Z kolegiálnych dôvodov vypomáha vodič vysokozdvižného vozíka. Pritom vystupuje ako zástupca zákazníka.

Zabúda sa však na skutočnosť, že povinnosť zabezpečiť náklad je upravená verejným právom (§ 22 StVO) a platí bez ohľadu na vlastníctvo tovaru. Nariadením EX-Work prešla na distribútora pohľadávka voči zákazníkovi, ale nie povinnosť zabezpečiť náklad alebo ho skontrolovať. Tá zostáva na nakladateľskej spoločnosti.

Bez ohľadu na akékoľvek zmluvy sedí oproti zákonodarcovi podnikateľ/konateľ alebo vedúci prevádzky, ktorý zastupuje jeho práva a povinnosti. Táto zodpovednosť je vyhradená jemu a nemôže ju delegovať. To, čo je možné delegovať, je plnenie povinností. Týmto delegovaním preberá osoba, ktorá toto prenesenie prijíma, svoju vlastnú zodpovednosť. Tá nie je rovnaká ako zodpovednosť konateľa, ale týka sa výlučne plnenia delegovaných povinností.

Pri zabezpečovaní nákladu môže byť táto povinnosť delegovaná napríklad na manažéra logistiky, ktorý je potom zodpovedný za splnenie tejto povinnosti. Konateľ je však oslobodený len vtedy, ak toto delegovanie vykoná formou písomného„príkazu“ v súlade s § 9 ods. 2 OWiG „konajúc v mene iného“.

„(2) Ak je niekto poverený vlastníkom podniku alebo inou oprávnenou osobou

1. poverený riadením podniku vcelku alebo čiastočne, alebo

2. výslovne poverený plniť na vlastnú zodpovednosť úlohy, ktoré prislúchajú vlastníkovi podniku, a koná na základe tohto poverenia, zákon, podľa ktorého osobitné osobné vlastnosti odôvodňujú možnosť potrestania, sa vzťahuje aj na splnomocneného zástupcu, ak tieto vlastnosti nemá on, ale vlastník podniku. „

Jedným z najčastejších dôvodov, prečo sa veci v praxi kazia, je, že na jednej strane neexistuje „výslovný (písomný) mandát“ a na druhej strane sa neuznáva, že poverená osoba koná na „vlastnú zodpovednosť“. Ak tieto rozhodujúce znaky nie sú prítomné, konateľ zostáva zodpovedný.

Pokiaľ trest zostáva v oblasti správnych deliktov, manažment často vyviazne bez trestu, pretože kontrolné orgány sú s vodičom nákladného vozidla a vysokozdvižného vozíka spokojné, hoci právna situácia by umožňovala iný trest. Ak sa však zistí trestný čin, vyšetruje ho prokurátor a situácia vyzerá úplne inak. Potom sa napríklad preskúmajú opatrenia prijaté na zabránenie trestnému činu alebo aspoň na jeho nepravdepodobnosť.

Základom takýchto kontrol je potom § 130 ods. 1 OWiG „Porušenie povinnosti dohľadu v spoločnostiach a podnikoch“. „Každý, kto ako vlastník podniku alebo spoločnostiúmyselne alebo z nedbanlivosti poruší neprijme opatrenia dohľaduktoré sú potrebné na v podniku alebo spoločnosti zabrániť porušovaniu povinnostíktoré sa vzťahujú na vlastníka ako takého a ktorých porušenie sa trestá pokutou alebo penále, koná v rozpore s predpismi, ak sa takéhoto porušenia dopustí, ktorým by sa predišlo alebo by sa výrazne sťažili riadnym dohľadom. Medzi potrebné opatrenia dohľadu patria ajvymenovanie, starostlivý výber a monitorovanie orgánov dohľadu.“

Dotknutý podnikateľ/riaditeľ alebo vedúci prevádzky musí teraz vysvetliť, aké úvahy vykonal a aké opatrenia prijal, aby incidentu zabránil. O „hrubú organizačnú nedbanlivosť“ ide vtedy, ak sa napríklad vôbec nekontroluje upevnenie nákladu a v dôsledku toho sa nedajú zistiť závady.

Z komentárov k príslušným rozsudkom možno zhrnúť nasledujúce body. Povinnosť dohľadu sa plní:

– Vytvorenie vhodnej organizácie spoločnosti a vymedzenie úloh
– Prenesenie úloh na vhodné osoby
– Riadne poučenie príjemcov pokynov
– Vhodná kontrola postupu (dokumentácia/záznamy/správy)
– Kontrola príjemcov poverení (náhodné kontroly) (zdroj vrátane rozhodnutia Vyššieho krajinského súdu v Jene z 2. novembra 2005 – 1 Ss242/05)

Túto právnu situáciu možno ilustrovať aj výňatkom z formulára na vypočutie:

„Povinnosť zabezpečiť náklad motorového vozidla v súlade s § 22 StVO sa vzťahuje nielen na vodiča a vlastníka, ale aj na všetky ostatné osoby zúčastňujúce sa na procese nakladania. Patrí sem aj odosielateľ nákladu. Na základe znalosti rozhodujúcich vlastností nákladu, ako je hmotnosť, odolnosť proti pošmyknutiu a materiál, môže práve odosielateľ najspoľahlivejšie posúdiť zabezpečenie nákladu. Zodpovedná osoba je osoba v podniku, ktorej bol účinne a nezávisle pridelený dohľad nad nakladacou činnosťou. Spravidla to nie je pracovník, ktorý prácu vykonáva. Ak nedošlo k účinnému preneseniu zodpovednosti, je zodpovedný konateľ .“

Z toho jasne vyplýva, že plnenie povinností je vždy na podnikateľovi/riaditeľovi alebo vedúcom prevádzky. Len organizovaním procesov v súlade s právnymi predpismi a správnym delegovaním povinností na ďalšiu úroveň riadenia sa môže odbremeniť. Je to jedna z najdôležitejších úloh manažmentu.

Na otázku „a ako to mám urobiť?“ odpoviem v ďalšom príspevku.

Dúfam, že každý, kto si prečíta tieto články, zostane v obraze a bude netrpezlivo čakať na ďalší príspevok.

Váš, Sigurd Ehringer