72. diel: Jazyková bariéra v logistike – čo robiť?

Kto nepozná príbeh o Babylonskej veži, ktorú sa nepodarilo dokončiť kvôli zmätku v jazykoch, ktorý spôsobil Boh?

Ak sa dnes pozrieme na oblasť logistiky, mnohé situácie nám budú pripadať známe a pripomenú nám stavbu veže. Aj tu sa niečo pokazí, pretože existuje jazyková bariéra a len málokto sa s týmto problémom vyrovná a hľadá riešenia. Neexistuje „jediné“ riešenie, ale len metódy, ktoré by si mala každá firma prezrieť, aby mohla prijať variantu presne na mieru. V nasledujúcom texte by som k tomu chcel predložiť niekoľko myšlienok a tipov.

Žiadna firma sa dnes už nezaobíde bez zamestnancov, ktorých materinským jazykom nie je nemčina.

Prvým krokom by teda bolo zistiť, aké materinské jazyky sa vo vašej firme – a to na všetkých úrovniach – už aj tak používajú. Budete prekvapení, koľko ich je. Tým je už vytvorený základ pre riešenie problému. Ten, kto hovorí rodným jazykom, si poradí ľahšie ako akákoľvek prekladateľská aplikácia, pretože do hry vstupuje aj pochopenie problému.

Druhým prístupom by bolo vymedziť oblasť, v ktorej sa má jazyková bariéra odstrániť alebo zmierniť. Nie každý prostriedok či metóda je vhodná pre každú oblasť. Tam, kde sú digitálne prostriedky obmedzené alebo chýbajú, nie je možné uplatniť ani digitálne riešenie.

Tretím prístupom je popis procesu, pre ktorý sa má vypracovať výučba jazyka.

Hlavnou úlohou je rozložiť proces na jednotlivé kroky tak, aby ho bolo možné opísať jednoduchými a krátkymi vetami. V ideálnom prípade sa tieto kroky doplnia obrázkami alebo grafmi podľa hesla „jeden obrázok hovorí viac ako tisíc slov“. Môže mať zmysel cielene znázorniť a odfotografovať jednotlivé kroky, aby používateľ mohol pochopiť zmysel pokynov. Pri tom je dôležité zapojiť zamestnancov, ktorí nie sú s procesom oboznámení, aby sa predišlo skratkovitému uvažovaniu vyplývajúcemu z toho, že vývojár je s procesom dôverne oboznámený.

Jednotlivé kroky (=tenké rezy) musia logicky na seba nadväzovať a viesť k overiteľnému celku. To platí pre všetky oblasti bez ohľadu na tematiku.

Nejde teda o to, čakať, kým vám napadne perfektné riešenie, ale pustiť sa do problému a vypracovať návrh riešenia, ktorý sa potom môže v niekoľkých krokoch vylepšovať.

90-percentné riešenie je lepšie, ako večne čakať na „božskú inšpiráciu“ pre 110-percentné riešenie.

Zapojenie zamestnancov má tiež tú výhodu, že ich motivuje myslieť v záujme spoločnosti a spolupracovať na riešení.

Zlepšenia/zmeny sa dajú kedykoľvek rýchlo realizovať, pretože zamestnanci sú k dispozícii a nie je potrebné zohľadňovať žiadne externé časové plány.

Ako vždy, moje vysvetlenia majú túto tému len načrtnúť, nie ju vyčerpávajúco spracovať. Kto sa s touto úlohou dôkladne oboznámi, možno nájde riešenia, ktoré sú jednoduchšie a lepšie. Jedine nečinnosť zvyšuje všeobecné riziko počas fázy prepravy pre všetkých zúčastnených a tomu by sa malo za každú cenu vyhnúť.

Pustite sa do toho, môže to byť len lepšie!

Váš, Sigurd Ehringer