Epizóda 71: Problémové náklady: Časť 6: Spoľahlivé zaistenie veľkých vriec

Na tému „problémové náklady“ už bolo uverejnených niekoľko príspevkov a dnes by som sa chcel venovať produktu Bigbag/FIBC. Skratka FIBC znamená Flexible Intermediate Bulk Container.

Bigbag je veľmi rozšírená forma prepravnej jednotky na prepravu sypkých materiálov. V preklade do nemčiny to znamená veľký vak, vrece alebo taška.

Na hornom konci sú umiestnené plniaci otvor rôznych tvarov, ako aj nosné slučky.
Rôzne normy, ako napríklad VDI-2700ff, EN-12195-1, CTU-Code 2014, stanovujú pre cestnú, železničnú a námornú dopravu hodnoty zrýchlenia, ktoré je potrebné zohľadniť pri zabezpečení nákladu.

Cieľom každej formy zaistenia nákladovej jednotky je vytvoriť z balíkov alebo čiastkových nákladov, z ktorých každý má vlastné ťažisko, pomocou rôznych prostriedkov a metód nákladovú jednotku s jediným ťažiskom.

Práve táto skutočnosť spôsobuje v prípade bigbagov problém, že bežné prostriedky a metódy nie je možné bez ďalších úprav použiť. Zostáva tu medzera, pokiaľ ide o stabilnú prepravnú jednotku. Túto medzeru je možné vyplniť iba vhodným dopravným prostriedkom.

Na obrázku je vidieť, ako sa obsah veľkých vriec pod vplyvom predpätia spôsobeného popruhmi poddáva a posúva sa.

Ak sa v čase nakladania skutočne vytvorila zaisťovacia sila, už po krátkej jazde sa zníži alebo úplne zmizne.

Náklad tak už nie je zaistený.

Na obrázku je vidieť, že upevňovací prostriedok, v tomto prípade upínací panel, ktorý pôsobí len bodovo alebo na malej ploche, nie je pri veľkých vreciach vhodný.

Europaleta postavená pred ním na výšku by tento účinok výrazne zlepšila.

Bigbag sa považuje za problémový náklad vtedy, ak konkrétny tvar jeho vyhotovenia nezodpovedá dopravnému prostriedku.

Medzitým bola uverejnená norma VDI-2700, list 18 „Zabezpečenie sypkých materiálov vo flexibilných obaloch“. Obsahuje mnoho príkladov rôznych prípadov použitia, ktoré v každom prípade stojí za pozornosť. Začína tam, kde problém už existuje. Môj prístup spočíva v predchádzaní problémom. Zodpovednosť za správne zaistenie nákladu v každom prípade zostáva na strane nakladajúcej spoločnosti.

Z môjho pohľadu sú možné dva rôzne prístupy:

1. Dopravný prostriedok je k dispozícii a je potrebné overiť, či sa ním dajú prepravované kontajnery FIBC bezpečne prepraviť z bodu A do bodu B v súlade s predpismi. Takýto pohľad by mal dopravca alebo vedúci prepravy.

2. FIBC je k dispozícii a je potrebné posúdiť, akým dopravným prostriedkom a akými ďalšími opatreniami, ktoré z toho vyplývajú, je možné náklad bezpečne prepraviť. Taký je pohľad nakladateľa.

Druhá varianta je zrejme najbežnejšia, a preto by som sa jej chcel venovať podrobnejšie. Východiskovým bodom úvah je nákup veľkých vriec. Už v tomto momente je možné nákupom spôsobiť problémy alebo im predísť.

Pred nákupom je nevyhnutné skontrolovať dve základné kritériá. Ide o uhol sklonu sypkého materiálu a sedanie prepravovaného materiálu. Čím je uhol sklonu sypkého materiálu menší a čím je sedanie väčšie, tým stabilnejšia musí byť konštrukcia bigbagu.

Grafika má za cieľ objasniť túto súvislosť:

Môj priateľ profesor Podzuweit v tejto súvislosti uviedol niekoľko zaujímavých súvislostí (zabezpečenie nákladu pri preprave v bigbagoch, štúdia o posunoch mäkkého nákladu, prof. Ulrich Podzuweit 2013), ktoré by som chcel v podstate citovať.

Sypké materiály skupiny 1 sú materiály, ktoré majú pri pridaní vlhkosti (napr. dextróza s 5 % vlhkosťou), pri pridaní oleja alebo z iných dôvodov (naloženie, …) tendenciu k „zhlukovaniu“ alebo „spekaniu“.

Sypké materiály skupiny 2 s uhlom sklonu blízko 45 stupňov sa spravidla dajú zaistiť rovnako ako „bežný“ náklad, najmä ak sú zhutniteľné a zhutnenie vydrží počas prepravy.

Látky zo skupiny 3 sa správajú skôr ako kvapaliny a často nie sú ani v náročných vyhotoveniach typu Bigbag dostatočne tvarovo stabilné, a preto je ich zabezpečenie nákladné. Pre ne je potrebné vyvinúť individuálne riešenia.

Definoval tiež typické konštrukčné formy, ktoré zodpovedajú vyššie uvedenému grafu (zľava doprava):

Prvým krokom na zabezpečenie bezproblémovej prepravy musí byť práve stanovenie uhla sklonu sypkého materiálu a jeho sedacieho správania. Z toho vyplýva výber potrebného vyhotovenia bigbagu. Z toho vyplýva, že čím je uhol sklonu sypkého materiálu menší, tým kvalitnejšie musí byť vyhotovenie bigbagu.

Ďalšou možnosťou je vykonanie testu naklonenia s cieľom zistiť, od akého uhla naklonenia α (tanα = zrýchlenie) sa tvar bigbagu mení tak, že sa stáva nestabilným. Podľa Podzuweita je pritom potrebné počítať s nasledujúcimi variantmi deformácie:

Ako sa dá vykonať test naklonenia, som opísal v 55. časti.
Čím menší je uhol naklonenia, pri ktorom dochádza k deformácii, tým je nákladová jednotka nestabilnejšia.

Ďalším spôsobom, ako predísť problémom, je výber nosičov nákladu. Rozmery a pomer strán by mali byť prispôsobené dopravnému prostriedku. Bigbag umiestnený na kontajnerovej palete s rozmermi 114 × 114 cm v nákladnom aute s šírkou nakladacej plochy 240 cm spôsobuje problémy už len kvôli čisto technickým medzerám.

To by sa malo zvážiť už vopred.

Akonáhle je výsledok známy a je vybraný bigbag, možno sa zamyslieť nad spôsobom prepravy. Vozidlo s uzavretou nadstavbou spôsobí v mnohých prípadoch menej problémov ako vozidlo s posuvnou plachtou.

Vo všeobecnosti je použitie techniky upevňovania zospodu málo sľubné. Predovšetkým v prípade nákladu, ktorého uhol sklonu sypkého materiálu je skôr nižší ako 45° a blíži sa k hodnote menšej ako 15°. Náklad sa prispôsobí pôsobiacemu predpätiu, vyhýba sa mu, čím sa predpätie stráca a zabezpečenie tak prestáva plniť svoju funkciu. Ani pomôcky ako kartónové pásy, krycie palety atď. tento problém uspokojivo neriešia. Zostáva teda len zvážiť použitie tvarovo pevného zabezpečenia.

Ak medzi veľkými vrecami alebo medzi nimi a bočnými stenami dopravných prostriedkov vzniknú medzery, je možné ich zmenšiť alebo vyplniť pomocou paliet postavených na výšku.

Ak nakladáme vozidlo s nákladným priestorom zo zadnej strany, mali by sa najskôr uložiť veľké vrecia a až potom umiestniť paletu do zostávajúceho priestoru.

Najmä vtedy, keď veľké vrecia úplne nevyplnia paletu.

Ak sa posuvná plachtová nadstavba nakladá z boku, je vhodné najskôr uložiť prázdnu paletu na výšku a potom k nej pritlačiť palety s veľkými vrecami.

Tento ilustratívny graf má ukázať, aké náročné je riadne zaistiť veľké vrecia, ktoré nevyplnia nákladný priestor.

Preto je dôležité, aby boli rozmery veľkých vreciek prispôsobené rozmerom nákladného priestoru.

Jednotlivé alebo niekoľko veľkých vriec (bigbagov) je možné zaistiť pomocou kopflashingu na paletách stojacich na výšku. Palety prenášajú silu popruhov na veľké vrecia ako plocha. Je možné vytvoriť takzvané komory, v ktorých sa viacero veľkých vreciek zoskupí do jedného nákladného celku. Vytváranie komôr sa odporúča aj v norme VDI-2700, list 18.

Pri kompletných nákladoch môže byť vhodné po každých 2/3 radov nákladu vytvoriť dočasné zaistenie pomocou vrchného upevnenia s paletami postavenými na výšku.

Grafika má na príklade znázorniť, ako sa pri prudkom brzdení zmenšujú vzdialenosti dopredu a zároveň sa stále zväčšujú vzdialenosti dozadu.

Je možné, že posledné rady nákladu už nebude možné bez problémov vyložiť.

Jedným z možných riešení by bolo posunutie prednej časti dopredu v každom druhom, treťom alebo štvrtom rade nákladu. Závisí to od stability nakladacej jednotky.

Deformačné správanie veľkých vriec sa tak začína odznova a zostáva v prijateľných medziach.

Použitie protisklzových materiálov medzi podlahou nákladného vozidla a nakladacou jednotkou alebo nosičom nákladu a bigbagom je potrebné posudzovať kriticky. Čím menší je uhol sypkosti, tým skôr sa bigbag deformuje, skôr než začnú pôsobiť trecie sily. V mnohých prípadoch dochádza k určitému tvarovému spojeniu medzi bigbagom a nosičom nákladu práve vtedy, keď sa dno bigbagu deformuje a vyplní medzery medzi doskami palety. Pri zrýchlení sa skôr prevráti z palety, ako by z nej skĺzol.

Ako to v živote býva často, odpoveď znie: záleží na okolnostiach.

Rôzni výrobcovia ponúkajú bezpečnostné systémy. Tie je potrebné prispôsobiť veľkým vrecám (bigbagom) aj rozmerom komory. Ich použitie má teda zmysel len vtedy, ak sa podmienky prepravy opakujú tak, že je možné systémy vrátiť späť. Výber prepravcov je tým pádom obmedzený.

Ako vždy, moje opisy majú za cieľ len načrtnúť tému, ale nie ju vyčerpávajúco pokryť. Ak sa s úlohou oboznámite, možno nájdete riešenia, ktoré sú jednoduchšie a lepšie. Jednoduché nič nerobenie zvyšuje všeobecné riziko počas fázy prepravy pre všetkých zúčastnených a tomu by ste sa mali za každú cenu vyhnúť.

Zaoberajte sa tým, môže to byť len lepšie!

Sigurd Ehringer

✔ VDI-zertifizierter Ausbilder für Ladungssicherung ✔ Fachbuch-Autor ✔ 8 Jahre Projektmanager ✔ 12 Jahre bei der Bundeswehr (Kompaniechef) ✔ 20 Jahre Vertriebserfahrung ✔ seit 1996 Berater/Ausbilder in der Logistik ✔ 44 Jahre Ausbilder/Trainer in verschiedenen Bereichen —> In einer Reihe von Fachbeiträgen aus der Praxis, zu Themen rund um den Container und LKW, erhalten Sie Profiwissen aus erster Hand. Wie sichert man Ladung korrekt und was sind die Grundlagen der Ladungssicherung? Erarbeitet und vorgestellt werden sie von Sigurd Ehringer, Inhaber von SE-LogCon.