
Na prvý pohľad:
Článok poukazuje na to, akými jednoduchými prostriedkami a metódami je možné riešiť problém balenia zodpovedajúceho namáhaniu a prispôsobiť ho špecifikám konkrétnej firmy.
Čo vlastne je poškodenie pri preprave? Rôzne pohľady na riziká sú doplnené návrhmi riešení.
Pohyby nákladu v obale spôsobujú poškodenia pri preprave, ktoré však na prvý pohľad často nie sú viditeľné. Preto je vhodné, aby každý podrobne skontroloval prichádzajúcu zásielku.
„Podľa odhadov Zväzu nemeckých poisťovní (GDV e.V.) je približne 70 % všetkých škôd spôsobených pri preprave na celom svete možné predísť, pričom značná časť z nich priamo súvisí s nevhodným alebo nekvalitným balením.“
Zdroj: GDV (Zväz nemeckých poisťovateľov)
Na základe svojich takmer 30-ročných skúseností to môžem bez váhania potvrdiť.
Otázka, ktorá sa teraz samozrejme musí bezprostredne naskytnúť, znie: aký stav tovaru považujem za poškodenie spôsobené prepravou? Uvediem príklad: Paleta s vrecami cementu je dodaná výrobcom príjemcovi a počas prepravy dôjde k poškodeniu jedného vreca.
Ak je príjemcom obchod s stavebnými materiálmi, bude reklamovať poškodenie spôsobené prepravou, pretože poškodený vrece sa už nedá predať. Ak je však príjemcom stavenisko, vrece tam pravdepodobne vysypú do miešačky a nikto sa o tom nebude zmieňovať. Záleží teda na okolnostiach, kedy sa hovorí o poškodení spôsobenom prepravou.
Pri rôznych rozhovoroch so zákazníkmi sa opakovane naskytla príležitosť nadhodiť tému „poškodenia pri preprave“. Na moju otázku, či sa vyskytujú poškodenia pri preprave a ak áno, koľko ich je, som často dostal odpoveď, že žiadne alebo zanedbateľné. Na druhú otázku, či existuje nejaká firemná definícia poškodenia pri preprave, nasledovalo väčšinou ticho.
Môj názor je nasledovný: ak neexistuje definícia poškodenia pri preprave špecifická pre danú spoločnosť, nie je možné takéto poškodenia konkrétne zaznamenať. Záleží teda na pohľade pozorovateľa, či takéto poškodenie vidí, alebo nie.
„Ak sa tovar poškodí počas prepravy, pretože nebol zabalený spôsobom zodpovedajúcim namáhaniu, má to závažné dôsledky na poistnú ochranu a zodpovednosť všetkých zúčastnených strán.“ Tak znie vyhlásenie GDV.
V našej byrokratickej nemeckej krajine možno predpokladať, že všetko je niekde upravené, len sa presne nevie kde. V Obchodnom zákonníku (HGB) sa k tejto záležitosti nájdu príslušné ustanovenia.
Výnimočne uvádzame pôvodné znenie zákona:
Odosielateľ je povinný tovar, pokiaľ jeho povaha vzhľadom na dohodnutú prepravu vyžaduje balenie, zabaliť tak, aby bol chránený pred stratou a poškodením a aby nevznikla škoda ani dopravcovi. Ak má byť tovar odovzdaný na prepravu v kontajneri, na palete alebo v inom či na inom nakladacom prostriedku, ktorý sa používa na zoskupovanie nákladných jednotiek, odosielateľ je povinný tovar bezpečne uložiť a zaistiť aj v tomto alebo na tomto nakladacom prostriedku. Odosielateľ je ďalej povinný tovar označiť, pokiaľ to vyžaduje jeho zmluvné zaobchádzanie .
§ 411 Balenie. Označenie
A ešte jeden text zákona:
(1) Prepravca je oslobodený od zodpovednosti, pokiaľ je strata, poškodenie alebo prekročenie dodacej lehoty spôsobené niektorým z nasledujúcich rizík:
§ 427 Osobitné dôvody na vylúčenie zodpovednosti
1. dohodnuté alebo bežné používanie otvorených vozidiel, ktoré nie sú zakryté plachtami, alebo nakladanie na palubu;
2. nedostatočné balenie zo strany odosielateľa;
3. manipulácia, nakladanie alebo vykladanie tovaru zo strany odosielateľa alebo príjemcu;
4. prirodzená povaha tovaru, ktorá zvlášť ľahko vedie k poškodeniu, najmä v dôsledku rozbitia, hrdze, vnútorného znehodnotenia, vyschnutia, vytečenia alebo bežného úbytku;
5. nedostatočné označenie nákladných jednotiek odosielateľom;
6. preprava živých zvierat.
Z týchto dvoch odsekov možno okrem iného odvodiť nasledujúcu, na sebe nadväzujúcu úvahu:
Krok 1: Definícia prepravných zaťažení
Krok 2: Určenie obalu zodpovedajúceho zaťaženiu
Krok 3: Pokyny na vytvorenie stabilných prepravných jednotiek
Krok 4: Pokyny na upevnenie nákladovej jednotky na/v dopravnom prostriedku.
V nasledujúcich príspevkoch sa zameriam na jednotlivé kroky a predstavím svoje názory na túto tému.
Krok 1: Definícia dopravných zaťažení
Zákazník si u dodávateľa objedná produkt a uvedie dodaciu adresu. Na základe toho je možné odvodiť očakávané dopravné zaťaženia.
Príklad: Výrobný závod pre požadovaný produkt sa nachádza v Nemecku, príjemca potrebuje tovar na svojej adrese v Austrálii. Otázka znie: akými dopravnými trasami sa produkt dostane do Austrálie? Na výber zostáva len loď alebo lietadlo. Na základe toho je možné presnejšie určiť dopravné náklady. Sledujte moje úvahy.
Dopravný prostriedok – lietadlo:
- zo skladu vysokozdvižným vozíkom na nákladné auto
- nákladným autom na letisko
- vysokozdvižným vozíkom do leteckého kontajnera
- pomocou vysokozdvižného vozíka k lietadlu
- lietadlom na letisko v Austrálii
- nákladným autom k zákazníkovi
Dopravný prostriedok – loď:
- zo skladu vysokozdvižným vozíkom do kontajnera
- Nákladné auto s kontajnerom po ceste do prístavu, alternatívne
- Nákladné auto s kontajnerom na železničnú stanicu
- z nákladného vozidla alebo železničného vagóna na loď
- Plavba do cieľového prístavu
- Z prístavu na nákladné auto alebo do železničného vagóna
- Z železničného vagóna na nákladné auto alebo
- nákladným autom k príjemcovi
Nasledujúci graf má znázorniť predpokladané zaťaženie, napríklad v prípade lode:

Je zrejmé, že na ceste je potrebné zohľadniť náraz pri prudkom brzdení s hodnotou 0,8 g, na lodi pohyb pri kolísaní s hodnotou 0,8 g a tlak pri stohovaní s hodnotou 2 g.
To znamená, že nielen obaly výrobkov, ale aj upevnenie nákladných jednotiek musia byť dimenzované na tieto zaťaženia. Kolísanie lode s hodnotou 0,8 g zodpovedá uhlu kolísania ~38 stupňov s periódou 2–3 krát za minútu. Tieto dve snímky obrazovky z videa majú túto problematiku objasniť.


Produkt, ktorý má vo vnútri obalu voľný priestor na pohyb, sa pri každom kolísaní lode bude pohybovať a posúvať sem a tam.
Stlačovací tlak pri stohovaní vo výške 2 g vzniká pri kolísaní lode v okamihu zmeny zaťaženia zhora nadol. Čím ďalej je kontajner od osi nakladania lode, tým väčší je tlak pri stláčaní stohu. Odosielateľ zvyčajne nemá žiadny vplyv na miesto uloženia kontajnera.
Kto v škole dával pozor, pozná pána Newtona a niektoré z jeho zákonov. Bez toho, aby sme zachádzali do detailov, a zjednodušene povedané, zákon znie: sila = hmotnosť × zrýchlenie, pričom stav pokoja znamená, že sila a – sila b = nula.
Sily pôsobia v zásade vždy na ťažisko hmotnosti. Ak balík obsahuje viacero výrobkov, každý z nich má svoje vlastné ťažisko, na ktoré pôsobia sily. Až správne balenie zlučuje rôzne ťažiská do jediného ťažiska balíka.
Z toho možno odvodiť nasledujúcu úvahu.
Obal spĺňa požiadavky na odolnosť, ak:
1. aby sa výrobok/výrobky vo vnútri obalu nemohli pohybovať, pretože ťažiská zabalených výrobkov sa prostredníctvom obalového materiálu spájajú s obalom do jedného jediného ťažiska
2. ak obal ako celok dokáže kompenzovať očakávané zaťaženia vo všetkých smeroch
3. ak sa prepravná jednotka počas fázy prepravy a manipulácie správa ako jeden celok s jediným ťažiskom.
4. Ak je obal alebo prepravná jednotka navrhnutá tak, aby dokázala kompenzovať aj očakávaný tlak pri stohovaní.
Z tohto hľadiska je každý výrobca/prepravca povinný presnejšie zaznamenať a definovať zaťaženia, ktorým sú vystavené jeho výrobky a dopravné prostriedky. Môže byť potrebné zohľadniť určité zaťaženia už pri konštrukcii. Napríklad zaťaženia, ktoré vznikajú pri bežnej manipulácii/používaní a samozrejme aj počas prepravy. Ak je tovar zabalený v kartónových škatuliach a má sa stohovať na palete, je potrebné overiť, aký veľký môže byť maximálny stohovací faktor. Ak sa napríklad v kontajneri má prepravná jednotka ešte stohovať, aby sa využil dostupný prepravný priestor, je potrebné zohľadniť aj túto skutočnosť.
Pri výbere kartónového materiálu je potrebné zohľadniť možný koeficient stohovateľnosti alebo do obalu vložiť pomocné prostriedky (napr. hranoly a podobne), aby sa to kompenzovalo.
V ďalšej časti podrobnejšie vysvetlím jednotlivé prvky/príčiny týkajúce sa 2. stupňa.
Ako vždy, moje vysvetlenia majú túto tému len načrtnúť, nie ju vyčerpávajúco rozoberať. Kto sa s danou úlohou dôkladne oboznámi, možno nájde riešenia, ktoré sú jednoduchšie a lepšie. Jedine nečinnosť zvyšuje všeobecné riziko počas fázy prepravy pre všetkých zúčastnených, a tomu by sa malo za každú cenu vyhnúť.
Pustite sa do toho, už to môže byť len lepšie!
Váš, Sigurd Ehringer
<< K predchádzajúcemu príspevku
Časť 73: Nakladacie regály, skladové regály, prepravné regály

Sigurd Ehringer
✔ VDI-zertifizierter Ausbilder für Ladungssicherung ✔ Fachbuch-Autor ✔ 8 Jahre Projektmanager ✔ 12 Jahre bei der Bundeswehr (Kompaniechef) ✔ 20 Jahre Vertriebserfahrung ✔ seit 1996 Berater/Ausbilder in der Logistik ✔ 44 Jahre Ausbilder/Trainer in verschiedenen Bereichen —> In einer Reihe von Fachbeiträgen aus der Praxis, zu Themen rund um den Container und LKW, erhalten Sie Profiwissen aus erster Hand. Wie sichert man Ladung korrekt und was sind die Grundlagen der Ladungssicherung? Erarbeitet und vorgestellt werden sie von Sigurd Ehringer, Inhaber von SE-LogCon.



